Japonsko milované, Japonsko nenávidené, časť 1.

Konečne sme so Simou zverejnili náš podcast o živote v Japonsku.

A pretože treba začať pozitívne, predstavili sme tri veci, ktoré na Japonsku milujeme.

Počúvaj tu: https://www.tokijskedenniky.com/podcast/episode/90474dac/japonsko-milovane-japonsko-nenavidene-cast-1

O tom, že by sme chceli začať podcast, sme sa so Simou rozprávali už vyše roka. Ale ako to už býva, nejak sme si nemohli nájsť čas, nemali energiu alebo sme si našli inú výhovorku. Prvú epizódu sme skúsili nahrať niekoľkokrát, ale nikdy to proste "nebolo ono". V apríli 2021, akurát keď začínala v Japonsku tretia vlna korony, sa nám konečne podarilo náš plánovaný podcast zrealizovať.

V prvej epizóde sme predstavili tri veci, ktoré na Japonsku máme najradšej. Samozrejme, toho, čo máme na Japonsku rady je oveľa viacej, a bolo celkom ťažké vybrať len tri.

Japonsko - Krajina možností

Prvá vec, na ktorú sme sa zamerali, boli príležitosti, ktoré sa nám naskytli práve preto, že žijeme v Japonsku. Ja som vyštudovala Japanistiku, Sima výtvarku, čo sú celkom špecifické obory, v ktorých by možno nebolo najjednoduchšie sa zamestnať na Slovensku alebo v Česku.

Často som sa počas štúdií zamýšľala nad tým, čo by som robila po škole, ak by som chcela zostať na Slovensku alebo v Česku. Mohla by som zostať na univerzite a spraviť si doktorát. (Phd. je stále jedným z mojich životných cieľov). Alebo by som mohla pracovať ako prekladateľ/tlmočník v jednej z miestnych Japonských firiem. Alebo by som mohla učiť Japončinu v jazykovej škole.

Možnosti to nie sú zlé, ale mala som pocit, že by som toho chcela skúsiť ešte niečo nové pred tým, než sa "usadím doma". A samozrejme, chcela som si vyskúšať, aké je to žiť a pracovať v Japonsku. Japonsko som mala príležitosť navštíviť dvakrát – najskôr som tu strávila jeden rok počas bakalára a potom pol roka počas magistra. Vedela som, že pracovať v Japonsku je úplne iné oproti tomu tu len študovať, takže najskôr šup na pracovnú dovolenku a potom hľadať prácu, ktorá by mi sponzorovala pracovné víza.

Skvelá vec je, že keď sa chcete zamestnať v Japonskej firme ako čerstvý absolvent, tak od vás vlastne okrem jazyka nič nechcú. Bez dobrej japončiny sa práca hľadá oveľa ťažšie, ale ak máte aspoň N2 (druhý najvyšší level v Japončine), tak ste na tom rovnako ako Japonci, ktorí si hľadajú prácu po tom, čo štyri roky prespali na univerzite. A to je naozaj fajn pozícia, pretože sa vás nikto nepýta na skúsenosti, schopnosti, zručnosti, odbor, ktorý máte vyštudovaný alebo aké ste robili stáže počas univerzity.

Ak si viete naštudovať niečo o firme, do ktorej sa hlásite, a zvládnete si dobre po japonsky pokecať na pohovore, máte celkom dobrú šancu sa tam dostať. Ok, ok - nie je to až také jednoduché, ale o tom niečo napíšem zase inokedy. Čo chcem povedať je, že sa nemusíte ani z ďaleka "zamestnať v obore."

Ja práve pracujem v personálnej agentúre, zameranej na globálne ľudské zdroje. V práci používam japončinu aj angličtinu. Pozíciu som získala vďaka mojím jazykovým schopnostiam ale okrem nich sa odo mňa nič neočakávalo. Všetko čo som potrebovala vedieť aby som mohla pracovať ma naučili, keď som nastúpila do firmy. Je pravda, že veľa vecí sa učíte takpovediac „za pochodu“, ale to je asi rovnaké kdekoľvek.

Poznám veľa cudzincov, ktorí sa bez akéhokoľvek špeciálneho vzdelania zamestnali na rôznych pozíciách v PR, marketingu, IT a podobne. V mnohých japonských firmách majú tiež systém rotácií, vďaka ktorému si skúsite prácu v rôznych oddeleniach a prídete na to, čo je pre vás najlepšie a čo vás baví.

Ale! Práca v Japonsku naozaj nie je sranda (o tom vám porozprávame v ďalšej epizóde) ale pre ľudí, ktorí vedia Japonsky je tu možností naozaj neúrekom. A to je celkom fajn.

Conbini a.k.a obchody na všetko

Veľmi dlho by som vedela rozprávať o tom, aké sú conbini (čítaj konbiňi) super.

Kúpite v nich naozaj všetko od milión druhov nápojov a jedál po ponožky, či písacie potreby. Potrebujete o pol noci zubnú pastu, prášok na pranie, baterky alebo lepiacu pásku? Alebo ste si chceli niečo uvariť, ale nemáte maslo alebo mlieko? Nie je problém.

Conbini sú otvorené 24/7 a sú naozaj na každom rohu (aspoň vo väčších mestách). Ja mám od domu v okruhu 5 minút chôdze rovno tri. Niekoľko krát ma zachránili, napríklad, keď som na výlete stratila nabíjačku na mobil a zistila to, až keď som v noci prišla domov. O päť minút neskôr som mala novú nabíjačku doma.

V conbini tiež môžete platiť účty za elektrinu či plyn, kopírovať si dokumenty a vo väčšine je aj bankomat. Pri vchode sú často vystavené časopisy (vrátane ehm.. „dospeláckych časopisov“ – ak by to niekoho zaujímalo), a pri pokladni kávovar. Niektoré majú tiež priestor, kde si môžete zjesť jedlo, ktoré ste si kúpili, a ktoré vám samozrejme ohrejú, ak je treba.

Na druhú stranu sú tieto obchody pekné požeráky peňazí. Všetko je v nich o niečo drahšie ako v supermarketoch a niekedy si tam kúpite veci len preto, že tam sú hneď po ruke, aj keď ich úplne nepotrebujete. Tiež vďaka nim človek veľmi spohodlnie, a ťažko sa mu zvyká inde, kde takéto pohodlie nemá.

Bezpečnosť nado všetko

To, že je Japonsko bezpečná krajina, asi nikoho neprekvapí. Vďaka prísnym zákonom proti zbraniam je Japonsko jednou s krajín s najnižším počtom zločinov spojenými so strelnými zbraňami na svete. Japonsko má tiež nulovú toleranciu voči drogám a šoférovaniu pod vplyvom alkoholu.

V Tokiu sa cítim úplne bezpečne, keď kráčam v noci sama po ulici, alebo sama cestujem.

Vďaka tejto bezpečnosti by som povedala, že je to ideálna krajina pre ženy, ktoré rady cestujú sólo. Keď kráčate mestom, určite si všimnete, že dievčatá často kráčajú s otvorenými kabelkami, z ktorých im vykukujú peňaženky alebo mobil. Možno práve preto je veľa Japoncov obeťou vreckárov v momente ako vycestujú mimo Japonsko.

V podcaste spomíname veľmi vtipnú vec, a síce, že si Japonci často obsadzujú miesto v kaviarni mobilom alebo kabátom alebo notebookom. A nikoho ani nenapadne, že by tam nemuseli byť, keď sa vrátia. (Poprosím pohľad na príklad v pravo, ktorý som odfotila v Starbuckse.) Pamätám si, že keď som prvýkrát prišla do Japonska a v kaviarni som poprosila slečnu, čo sedela vedľa mňa, či by mi mohla postrážiť veci, kým si odskočím a nechápala som, prečo sa na mňa pozerá tak prekvapene.

Nemôžem nespomenúť, že keď v Japonsku stratíte peňaženku alebo mobil, netreba hneď panikáriť, je celkom možné, že sa vám vráti. Mne sa peňaženka vrátila dvakrát z troch, čo si myslím je celkom fajn číslo.

Ale pozor! Je jedna vec, o ktorú môžete prísť veľmi rýchlo, a už sa vám nikdy nevráti - dáždniky. stačí, že si ho necháte pred vstupom do obchodu a je celkom možné, že keď vyjdete, váš dáždnik už dávno odkráčal s niekým iným. Jeden dôvod je, že veľa dáždnikov vyzerá úplne rovnako - priesvitné vynyláky s čiernou rúčkou. Osobne som bola obeťou dáždnikových zlodejov niekoľko krát. A asi preto, že je to také bežné, nájdete pri vstupe do niektorých budov dokonca zámky na dáždniky.

Tak to je dnes odo mňa asi všetko, vlastne som len zhrnula, o čom keckáme v podcaste.

Snáď sa mi čoskoro podarí napísať aj pár originálnych príspevkov, uvidíme.

- Janka